Obývanie Bojnej - report

V jeden sychravý jarný deň sme si spravili výpravu do Bojnej na hradisko Valy s cieľom vyskúšať si dobový život na vlastnej koži. Bohovia nám nechceli dopriať dobrého počasia, ale keď zočili naše odhodlanie, umiernili svoje roztopaše. Dážď nás sprevádzal celou cestou tam. Keď sme ale dorazili okolo piatej hodiny na miesto, pršať prestalo. Po obhliadnutí polzemníc sme zistili, že obyvateľov už majú a naša prítomnosť ich vôbec neteší. Svojim bzučaním a agresívnymi náletmi sa nás snažili osy vyhnať z ich teritória, ale odvážny Radan zaútočil palicou na ich hniezda a následným zakúrením sme ich nadobro vydymili a vyhnali. Pomaly sa začínalo stmievať, teplota klesala a tak sme si v polzemnici rozložili stôl a lavice, vybalili poživeň a hodovanie sa mohlo začať. V kamennom krbe horel oheň, a dym unikal celkom poslušne cez provizórny komín otvorom hore, čo sa ale nedalo povedať o zvyšku nášho pobytu, ale o tom neskôr. Celkom...to znamená že dole pri stolíku sa dalo obstojne fungovať, ale vrch kde sme mali ustlané kožušiny na spanie bol celý zadymený. Stôl nám zdobila jedna keramická olejová lampička, ktorá si určite zaslúži byť spomenutá, pretože krásne osvetľovala celý interiér a bez nej by sa nám žilo neľahko. Na svietenie sme boli ešte vybavení sviečkami, ktoré sa ale veľmi neosvedčili. Osvetľujú len málo a vonku ich veľmi ľahko sfúkne aj menší vánok. Viac sa osvedčili pochodne vyrobené so zvyškov látky namočené v masti. Takéto svietidlo vydrží horieť približne pol hodinu, výroba je nenáročná a lacná. Pred spaním sme museli oheň v kamennom krbe uhasiť. V noci nás hriali kožušiny a vlnené deky, vonku bolo počuť vietor, praskanie konárov a občas nejakú tú zver. Toto všetko dotváralo neopísateľnú atmosféru a my sme zaspávali s úsmevom na tvári. Teda asi až na Gorazda, ktorý si ustlal na lavici. Po niekoľkých pohároch medoviny ale tvrdil, že mu to neprekáža. Uprostred hlbokej noci sa spustil znovu lejak ale to nám pri spaní neprekážalo. Nasledujúce ráno sme sa pobrali von k ohnisku, kde sme si pripravili raňajky. Náš nitovaný kotlík sme konečne utesnili, tiecť už nebude. Použili sme na to múku a mlieko, ktoré sme zapiekli v kotly nad ohňom. Cibuľa, cesnak, pečené mäso a varené vajíčka – to boli naše honosné raňajky. Taktiež sme sa naučili, že surové mäso treba lepšie uskladniť aby sa k nemu nedostala kadejaká háveď. Po raňajkách nasledoval oddych vonku pri ohni a následne bojový tréning. Chopili sme sa zbraní a trochu rozhýbali kosti. Tréning nám prerušil dážď, ktorý ale dlho netrval. Poobede sme si dali prechádzku po rozľahlom hradisku a za predstáv, ako to asi mohlo vyzerať pred vyše 1100 rokmi, sme si užívali jeho krásu. Po návrate sme každý po svojom oddychovali v okolí polzemníc. Niekto testoval odolnosť štítov pri vrhu oštepom, niekto sa učil trúbiť na signálny roh. Pred zotmením sa uskutočnil náš povyšovací rituál, ktorý bol z časti zábavný ale aj vážny. Gorazda sme prijali za rekruta a Radan je už hrdý družiník. Po rituáli sme ešte dlho sedeli von pri ohni, popíjali medovinu, rozprávali si úsmevné príhody a zabávali sa. Prijemné teplé lúče slnka sa pomaly ukrývali za obzor a z jasného neba sa na nás usmievali hviezdy. S nimi prišiel ale aj nepríjemný chlad, ktorý nás zahnal do polzemnice. Snažili sme sa vo vnútri zakúriť ale po hodine vydymovania internéru sme to vzdali a povedali si že nám postačí olejová lampa, fakle a sviečky. Ohnisko vo vnútri je trochu nedoriešené a bolo by ho treba opraviť. Dlho do noci sme hodovali, popíjali a debatovali. Postupne na nás po jednom doľahla únava a tak sme sa pobrali do našich pelechov. Táto noc bola ale o poznanie chladnejšia, kožušín a vlnených diek nám bolo akosi málo. Trochu skrehnutí sme sa zobudili do studeného rána a zamierili von k ohnisku. Tam sme sa pri raňajkách ohriali a povymieňali si zážitky z celého víkendu. Neostávalo už nič iné, len sa zbaliť a pobrať domov. Cestou sme sa ešte zastavili v historickom múzeu v Bojnej, obdivovali sme nálezy s miestneho hradiska a pozreli si krátky dokument. Naučili sme sa veľa vecí, ktoré sa do budúcna budeme snažiť využiť a zdokonaliť. Nakoniec by som chcel poďakovať pánovi starostovi Bojnej za pomoc a umožnenie nášho pobytu. Snáď sa podobné výlety stanú u nás bežnou záležitosťou.

Viac fotiek na našom FB: www.facebook.com/media/set/?set=a.1311990295483859.1073741844.594662077216688&type=3&uploaded=54